-
FS KAPUŠANČANVitajte na našej stránke
-
FS KapušančanToto sme my
Anderko Nikolas
Gutek Martin
Hermanovský Martin
Kolpák Daniel
Kolpák Filip
Jašková Vanesa
Kendrová Nela
Lazorová Erika
Litvová Natália
Marcinová Karin
Mazúrová Jana
Mazúrová Lenka
Onofrejová Daniela
Radačovský Lukáš
Sláviková Viktória
Szántová Ema
Varga Peter
Verčimák Jakub
Vernarský Mikuláš
Zálehová Lenka
Žarnayová Andrea
Žarnayová Timea
prípravka
Bača Jozef
Eliáš Lukáš
Eliáš Martin
Ferencová Elena
Gecík Matúš
Gecíková Vanesa
Husovský Matúš
Keresteš Michal
Krištofová Kiara
Mihok Michal
Molitoris Jakub
Namešpetrová Nela
Paľová Klára
Stankovičová Barbora
Stolárik Kamil
Šingľar Peter
Šlezinger Ondrej
TOmeček Ján
Vihonský Kamil Mário
Žulková Auróra Rita
Andrejková Zoja
Bačkayová Veronika
Barabas Matej
Barabasová Veronika
Daňko Ondrej
Džmura Patrik
Germušková Eliška
Gundziková Alica
Hudák Ladislav
Husovský Mário
Košč Tobias
Krištof Samuel
Lazoríková Amália
Onofrejová Natália
Palenčárová Natália
Rychvalský Tibor
Senderáková Eliška
Sláviková Dominika
Stankovičová Viktória
Šitár Tobiaš
Šlezingerová Eliška
Šloserová Sára
Šustík Marko
Vardzik Richard
Varga Jakub
Vargová Nina
Bačová Anna
Barabasová Kristína
Daňko Dávid
Daňko Lukáš
Eliáš Richard
Germušková Ema
Germušková Lívia
Gregová Timea
Hudál Marko
Hudáková Ela
Husovská Tamara
Jakubčín Markus
Koščová Tamara
Kovalčíková Diana
Kurtyová Bianka
Labudová Eva
Lazorík Patrik
Mihalčinová Katarína
Prevužňáková Klaudia
Saloka Ján
Slávik Richard
Slivka Róbert Adam
Vargovčíková Rebecca
Verčimák Peter
Vojtek Gabriel
Záhradník Peter
Zobrazuje vyrezávanie a vyklepávanie píšťaliek z prútia. Je to veľmi rozšírený zvyk, ktorým si dodnes deti z Kapušian krátia voľné chvíle.
Charakter: spoločný tanec chlapcov a dievčat Dĺžka: 9 minút
Choreografia: M. Dzurica
Hudobná úprava: S. Sirotňák
Znázorňuje chlapcov, ktorí napodobňujú svojich starších kamarátov, keď ich v minulosti verbovali za vojakov.
Charakter: spoločný tanec chlapcov a dievčat
Dĺžka: 11 minút
Choreografia: Ing. P. Palovič
Hudobná úprava: S. Sirotňák
Choreografické znázornenie tancov zo Zemplína.
Charakter: spoločný tanec chlapcov a dievčat
Dĺžka: 10 minút
Choreografia: M. Fabián
Hudobná úprava: M. Veverka
Je dodnes veľmi obľúbený tanec folklórnych súborov zo Šariša. Párový tanec našich starých otcov a starých mám sa aj naďalej pestuje a prenáša z generácie na generáciu.
Charakter: párový tanec
Dĺžka: 5 minút 30 sekúnd
Choreografia: K. Palovičová
Hudobná úprava: S. Sirotňák
Úsmevný tanec chlapcov a dievčat zo Šariša.
Charakter: spoločný tanec chlapcov a dievčat
Dĺžka: 8 minút
Choreografia: Mgr. A. Paulusová
Hudobná úprava: Mgr. Ľ. Šebej
Typický temperamentný cigánsky tanec z východného Slovenska.
Charakter: spoločný tanec chlapcov a dievčat
Dĺžka: 6 minút
Choreografia: E. Dávidová
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Lyrické spracovanie poliek šarišského regiónu, ktorého choreografický a hudobný materiál je spracovaný v štylizovanej forme.
Charakter: párový tanec
Dĺžka: 6 minút
Choreografia: J. Dvorščák
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Stretnutie dievčiny s mládencom na ceste z jarmoku domov.
Charakter: párový tanec
Dĺžka: 5,5 minút
Choreografia: Mgr. A. Paulusová
Hudobná úprava: Mgr. Ľ. Šebej
Choreografické spracovanie drotárskych prác na dedine s humorným ladením.
Charakter: spoločenský tanec chlapcov a dievčat
Dĺžka: 7 minút
Choreografia: J. Dvorščák
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Choreografické znázornenie tancov z Raslavíc.
Charakter: spoločný tanec chlapcov a dievčat
Dĺžka: 7 minút
Choreografia: Mgr. Peter Kocák
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Choreografické spracovanie súboja chlapcov a dievčat o stoličku.
Charakter: spoločný tanec chlapcov a dievčat
Dĺžka: 7,5 minút
Choreografia: F. Novotný
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Choreografické znázornenie nakladania kapusty.
Charakter: spoločný tanec chlapcov a dievčat
Dĺžka: 9 minút
Choreografia: M. Fabián
Hudobná úprava: M. Veverka
Humorné spracovanie pitia pálenky zo Zemplína.
Charakter: spoločný tanec chlapcov a dievčat
Dĺžka: 6 minút
Choreografia: F. Novotný
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Zobrazenie plákania šiat na potoku.
Charakter: dievčenské karičky vyústia do spoločného tanca chlapcov a dievčat
Dĺžka: 8 minút 30 sekúnd
Choreografia: Mgr. M. Germušková
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Šarišský čardáš tancujú všetky tanečné skupiny A,B,C,D
Charakter: spoločný tanec chlapcov a dievčat
Dĺžka: 11 minút 30 sekúnd
Choreografia: J. Dvorščák
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Rusínsky tanec z okolia Habury.
Charakter: spoločný tanec chlapcov a dievčat
Dĺžka: 7 minút 30 sekúnd
Choreografia: M. Kisty
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Sarišský párový tanec.
Charakter: párový tanec
Dĺžka: 7 minút 30 sekúnd
Choreografia: M. Kisty
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Choreografické znázornenie kosenia lúk.
Charakter: spoločný tanec chlapcov a dievčat
Dĺžka: 8 minút
Choreografia: A. Kulikov
Hudobná úprava: M. Veverka
Tanec s lampášmi.
Charakter: spoločný tanec chlapcov a dievčat
Dĺžka: 8 minút
Choreografia: A. Paulusová
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Charakter: Šarišský tanec
Dĺžka: 8 minút 45 sekúnd
Choreografia: M. Germušková
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Charakter: Šarišský tanec
Dĺžka: 6 min
Choreografia: František Novotný
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Charakter: Šarišský tanec
Dĺžka: 7 min
Choreografia: František Novotný
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Charakter: Šarišský tanec
Dĺžka: 5 min
Choreografia: František Novotný
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Charakter: Šarišský tanec
Dĺžka: 8 min
Choreografia: František Novotný
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Charakter: Šarišský tanec
Dĺžka: 8 min
Choreografia: František Novotný
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Charakter: Šarišský tanec
Dĺžka: 14 min
Choreografia: František Novotný
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Charakter: Šarišský tanec
Dĺžka: 9 min
Choreografia: Jozef Dvorščák
Hudobná úprava: Mgr. M. Germuška
Úprava: Mgr. Peter Germuška
Hudobná úprava: Mgr. Michal Germuška
Úprava: Mgr. Peter Germuška
Hudobná úprava: Mgr. Michal Germuška
Úprava: Mgr. Peter Germuška
Hudobná úprava: Mgr. Michal Germuška
Úprava: Mgr. Peter Germuška
Hudobná úprava: Mgr. Michal Germuška
Úprava: Mgr. Peter Germuška
Hudobná úprava: Mgr. Michal Germuška
Úprava: Mgr. Peter Germuška
Hudobná úprava: Mgr. Michal Germuška
Úprava: Mgr. Peter Germuška
Hudobná úprava: Mgr. Michal Germuška
Úprava: Mgr. Peter Germuška
Hudobná úprava: Mgr. Michal Germuška
Úprava: Mgr. Peter Germuška
Hudobná úprava: Mgr. Michal Germuška
ROK 2002
ROK 2003
ROK 2004
ROK 2005
ROK 2006
ROK 2007
ROK 2008
ROK 2009
ROK 2010
ROK 2011
ROK 2012
ROK 2013
ROK 2014
ROK 2015
ROK 2016
ROK 2017
ROK 2018
ROK 2019
Milovníčka folklóru pani Luterančiková založila v roku 1969 v obci Kapušany spevácku skupinu, aby sa obnovili ľudové tradície v našej obci. Postupne počet spevákov vzrástol na 22 ľudí, ktorých sprevádzala pri ich speve harmonika. Ich účinkovanie trvalo zhruba do roku 1978.
V roku 1982 bola znovu obnovená činnosť speváckej skupiny. Ich počet vzrástol na 12 žien a 10 mužov. Skupina sa schádzala v pravidelných intervaloch k nácviku spevov a dostala názov „Kapušančan“.
V roku 1986 sa rozšírila existujúca spevácka skupina o mládežnícky tanečný kolektív, ktorého choreografmi boli manželia Mária a Vendelín Frimerovi a o trojčlennú ľudovú hudbu.
Dňa 12. septembra 1987 po prvý krát obcou prešiel kompletný súbor Kapušančan na „drabiňákoch“ pod vedením Pavla Germuška. Súbor sa rozrástol na 50 členov a existoval do konca roku 1990.
Po päťročnom odmlčaní v októbri 1995 súbor obnovil svoju činnosť s novými členmi a novým vedením (manželia Palovičovci) pod názvom Detský folklórny súbor (DFS) Kapušančan. Jeho zriaďovateľom sa stal Obecný úrad Kapušany. Sformovala sa aj ľudová hudba, ktorá mala v tom čase 8 členov. Ich spoločné snaženie vyvrcholilo premiérovým vystúpením 8. júna 1997 v školskom parku v Kapušanoch.
Po sérii vystúpení v rokoch 1997-1999 došlo k výmene celého tanečného kolektívu. Vytvorila sa nová tanečná zložka zložená z 34 tanečníkov, ľudová hudba, ktorá má 9 členov a umelecká rada zložená zo šiestich ľudí.
Jeho vedúcim bol Ing. Peter Palovič a vedúcim ľud. hudby ing. Marko Husovský.
Súbor sa v roku 2001 prihlásil na okresnú súťaž detských tanečných súborov v Prešove. V kategórii folklóru s vyššou štylizáciou postúpil na krajskú súťaž DFS v Raslaviciach. Tam sa umiestnil na 1. mieste a postúpil na celoslovenskú prehliadku DFS v Likavke pri Ružomberku. O tom, že súbor na celoslovenskej prehliadke zaujal a potvrdil svoju kvalitu svedčí fakt, že bol vybraný na Zamagurské folklórne slávnosti piesní a tancov v Červenom Kláštore s názvom „Pod troma korunkami“. Celkovo v roku 2001 súbor absolvoval 16 vystúpení.
V roku 2002 súbor absolvoval 23 rôznych vystúpení v Prešovskom, ale aj Košickom kraji. V tomto roku prichádza k súboru ako tanečný pedagóg Jozef Dvorščák.
V roku 2003 súbor absolvoval spolu 31 vystúpení. Na okresnej súťažnej prehliadke DFS, ktorá sa uskutočnila 23.marca 2003 v Prešove obsadil 1. miesto tancom „Čižmový“ a postúpil na krajskú súťažnú prehliadku do Raslavíc. Na krajskej prehliadke dňa 26.4.2003 obsadil taktiež 1. miesto a postúpil na celoslovenskú prehliadku DFS v dňoch 28.- 29.6.2003 v Likavke pri Ružomberku, kde účinkoval aj v Galaprograme.
V dňoch 18.-23.6.2003 sa zúčastnil Medzinárodného folklórneho festivalu „Európa bez hraníc“ v meste Pobiedziska pri Poznani v Poľskej republike.
V roku 2004 súbor absolvoval 29 rôznych vystúpení a zúčastnil sa folklórneho festivalu v Taliansku v meste Marsciano provincia Peruggia. Po návrate zo zájazdu v Českej republike sa vedúcim súboru stal ing. Marko Husovský a vedúcim ľudovej hudby Michal Germuška.
V roku 2005 súbor absolvoval 25 rôznych vystúpení doma i v zahraničí. V júni sa súbor vrátil z Českej republiky, kde sa zúčastnil 12. ročníka medzinárodného detského festivalu „Kunovské léto“, ktorý patrí medzi 6 najvýznamnejších detských festivalov v Európe. V mestách Uherské Hradiště, Kunovice a Staré Město absolvoval až 7 vystúpení.
V roku 2005 si súbor pripomenul 10. výročie od svojho založenia, ktoré vyvrcholilo slávnostným programom dňa 15.10.2005 v kinosále Domu odborov v Prešove.
FS Kapušančan absolvoval v roku 2006 21 rôznych vystúpení doma i v zahraničí. Súbor vystúpil 2 krát v Poľsku v mestách Dydnia a Szczyrzyc, v septembri sa zúčastnil medzinárodného folklórneho festivalu Istibanjsko - Zdravoživo v dedinke Istibanja v Macedónsku. Tam absolvoval 4 vystúpenia v mestečkách Istibanja, Orizari, Makedónska Kamenica a Vinica.
V roku 2007 súbor zvíťazil na okresnej prehliadke detských folklórnych súborov v Prešove a postúpil na krajskú súťaž detských folklórnych súborov v Raslaviciach, kde skončil v tzv. striebornom pásme. Okrem iných vystúpení sa súbor predstaví ešte v Nemecku v mestách Wechmar a Erfurt v júli a v auguste v Česku v Jablunkove..
V ďalších rokoch sa súbor prezentoval okrem domácej scény na dvoch festivaloch v Rakúsku v mestách Mürzzuschlag a Bruck an der Mur v roku 2008, v roku 2009 v Srbsku v meste Ruski Kerestur a v roku 2010 v Bosne a Hercegovine v meste Bijeljina.
V tomto roku sa súbor opäť po 6 rokoch predstavil na Kunovskom léte v Kunoviciach a a v Poľsku v mestečku Niebocko.
V rokoch 2011 – 2020 sa súbor predstavil na mnohých domácich a aj medzinárodných folklórnych festivaloch v Česku, Poľsku, Bosne a Hercegovine, Grécku, Bulharsku, Taliansku, Chorvátsku.
Založila sa spevácka zložka, ktorú vedie Mgr. Peter Germuška. V roku 2019 sa stal vedúcim ľudovej hudby Filip Lipka.
V roku 2020 prišlo k výmene na „kapitánskom poste“, Ing. Marko Husovský ukončil spoluprácu s FS Kapušančan a novým organizačným vedúcim sa stal Jozef Dvorščák.
Súbor čerpá námety pre svoju činnosť z Kapušian a okolia, teda z regiónu Šariš a prezentuje sa vlastnými kapušianskymi krojmi. Orientuje sa na interpretovanie folklóru s vyššou štylizáciou.
Od 1.9.2022 sa novým vedúcim ľudovej hudby stal Michal Eliáš.
Doterajší vedúci FS Kapušančan:
Pavol Germuška: 1987 – 1990
Ing. Peter Palovič: 1995 – 2004
Ing. Marko Husovský: 2004 – 2020
Jozef Dvorščák: 2020
Obec Kapušany leží na styku severného okraja Slanských vrchov so Šarišskou vrchovinou v doline Sekčova. Nadmorská výška sa pohybuje od 240 do 520 metrov nad morom. Počiatky osídlenia Kapušian a okolia siahajú do mladšej fázy obdobia staršej doby kamennej – paleolitu, asi 100 tisíc až 15 tisíc rokov pred Kristom.
Vznik a rozšírenie hrnčiarskej výroby sa spája s neolitickým osídlením. Keramika sa najprv vyrábala ručne bez hrnčiarskych kruhov a vypaľovala sa pri ohni. Neskôr sa na vypaľovanie stavali malé pece.
Od polovice 3. tisícročia až do roku 1800 pred Kristom sa kvalitatívne odlišný vývinový stupeň prejavuje novými prvkami, pričom na prvom mieste je meď. Postupne dochádza k osídľovaniu vyšších polôh. Mení sa aj pohrebný rítus. Kostrové pochovávanie vystriedali žiarové hroby, nad ktorými hlavne v mladšom období sú navŕšené mohyly.
Počas doby sťahovania národov (4.- 6. Storočie po Kristovi) pravdepodobne obývali dnešný chotár ľudia z doby rímskej. Významné nálezisko bolo objavené priamo pri Kapuša- noch, medzi Nemcovcami a Lipníkmi pri pravom brehu potoka Ladzinka. Odkryli tu 21 objektov obytného i hospodárskeho charakteru.
Po zániku Veľkej Moravy sa napriek uctievaniu pohanských bohov udržali v okolí Kapušian misijné stanice z 10. – 12. storočia, z ktorých sa šírilo a udržiavalo kresťanstvo. Po pripojení Košickej kotliny k Uhorskému štátu Uhri považovali za štátnu hranicu hlavný hrebeň Karpát, ale i napriek tomu si v Šariši vytvorili tzv. obrannú hranicu. Svoje stráže usadili i v katastri dnešných Kapušian. Novej osade dali názov Kapy vo význame brána (kapu). V dokladoch sa Kapušany uvádzajú ako villa Kapy, Capi, Kapy, Kopy, possesio Kopy in comitatu Saris, possesio Kopy, possesio Kapy a opidium Kapi. Dnešný názov má obec od roku 1773.
Obec leží pri križovatke krajinských ciest. Z cesty od Prešova do Bardejova sa tu od- deľovala vetva tiahnúca sa na východ od údolia Tople. V 12. Storočí sa pri Kapušianskej bráne vyberalo mýto. Od platenia boli oslobodení poddaní kláštora Križovníkov v neďalekom Chmeľove a mešťania z Hanušoviec.
Už v 14. storočí sa v obci konali trhy každú stredu. Začiatkom roku 1410 boli Kapušany v kráľovskej kancelárii charakterizované ako mestečko. Roku 1418 sa Andrej de Kapy zaslúžil, že kráľ Žigmund povolil jarmok aj na sviatok sv. Martina, aj každú ďalšiu nedeľu.
Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo roľníctvo. V 15. a 16. storočí tu žilo niekoľko rodín remeselníkov a dokonca aj jeden zlatník. V roku 1600 stálo v Kapušanoch 55 obytných poddanských domov. Ak predpokladáme, že v jednom dome žilo 6 ľudí, tak v obci žilo 330 obyvateľov. Koncom 16. storočia tu už stál kostol, fara, krčma, škola a mlyn.
V 70-tych rokoch 18. storočia bol zavedený tereziánsky urbár, ktorého platnosť nastala roku 1772 a jeho zavedením sa zmenili druhy povinností poddaných. Pribudlo síce platenie daní, ale znížil sa počet pracovných dní. Urbár platil nielen pre poddaných, ale aj zemepánov. Platnosť jeho ustanovení trvala do zrušenia poddanstva v roku 1848. V roku 1786 sa usku- točnilo prvé sčítanie obyvateľstva. Kapušany mali 628 obyvateľov a 94 domov. Začiatkom 19. storočia tu žilo 946 obyvateľov, ktorí obývali 139 domov.
Nad obcou sa vypína zrúcanina stredovekého hradu. Asi 400 metrov od hradu našiel Juraj Macák zaujímavé nálezy: železný šíp a železnú strelku. Spolu s archeológmi došli k záveru, že na tom mieste muselo existovať staré hradisko z 9. – 10. storočia.
Hrad vznikol ešte pred tatárskym vpádom v rokoch 1240 – 1241. Pôvodne bol nazýva- ný Maglovec, neskôr ako Tubul. Prvým majiteľom hradu bol rod Maglod, ktorý vymrel roku 1300. V roku 1347 sa hrad spomína ako „locus castri Magloch“ a v roku 1410 ako „castrum Kapi alio nomine Magloch“. V roku 1312 kráľovské vojsko hrad dobylo. Vtedy ho spravoval kastelán Henrich. Kráľovský obranný hrad zostal po r. 1312 zničený a opustený. Neskôr sa majiteľom hradu stal Peter Poharus a po jeho smrti r. 1409 znovu pripadol kráľovi. Ten ho 2. marca 1410 daroval Andrejovi de Teten, ktorý si osvojil nové meno Kapy.
V roku 1453 kráľ Ladislav odníma právo ku majetku a teda i ku hradu Jánovi de Kapy. Roku 1537 hrad dobyl Leonard Vets. Krátko po tom sa v Kapušanoch narodil Gabriel de Kapy ml. Ako 27-ročný sa stal svedkom toho, ako thőkőlyovské vojská hrad dobyli, ale generál Schultz ho prinavrátil späť rodine Kapyovcov. Vdova po Gabrielovi de Kapy Eva Gergelakyová v roku 1712 dala hrad opäť postaviť. O tri roky je hrad z rozhodnutia uhorského snemu svojou majiteľkou podpálený. Do roku 1918 hrad vlastnil rod Kapyovcov. V dnešnej dobe zostali z hradu len ruiny.
Po 2. svetovej vojne v roku 1949 bol v obci založený Notársky úrad a v tom istom roku bol zavedený aj elektrický prúd. V roku 1959 vzniklo celoobecné JRD. Budova pošty bola dokončená v roku 1966. V tom isto roku bola v obci zriadená polícia (VB). V roku 1970 prebehla oprava kostola a parku.
V roku 1972 sa polícia presťahovala do novej budovy, kde sídli dodnes. V roku 1978 sa začína činnosť zdravotného strediska, do prevádzky sa dáva Benzinol. Stavba mäsiarstva začala roku 1984.
23.- 24. Mája 1986 sa konali posledné voľby pred pádom komunistickej diktatúry. Za predsedu MNV bol zvolený Viliam Trenčanský. V roku 1988 sa objavila myšlienka napojiť obec na MHD Prešov, no napokon sa ju nepodarilo zrealizovať.
Po revolúcii v r. 1989 vzniká v obci celoštátna organizácia VPN. Súčasne bolo založené KDH. V roku 1990 sa konali v obci primície Jozefa Mihoka z Lady, končí sa prevádzka kina a zároveň sa uskutočnili prvé komunálne voľby po revolúcii, na ktorých sa zúčastnilo 76% voličov. Za starostu obce bol zvolený Ján Pribula ml..
V roku 1992 pokračovala plynofikácia, ako aj výstavba vodovodu, vyasfaltovli sa ulice a v r. 1993 bol daný do prevádzky Dom smútku.
Na športovom poli bol v roku 1995 významnou udalosťou postup miestneho futbalového mužstva do V. ligy. Zároveň v tom istom roku bola zmenšená kostolná záhrada a vybudované pekné námestie s oddychovou pešou zónou.
V roku 1996 bola začatá stavba čističky odpadových vôd. Hrubá stavba bola dokon-čená roku 1997. V roku 1999 sa pokračovalo vo vybudovaní kanalizácie. Čistička slúži nielen pre Kapušany, ale aj pre Ladu, Šarišskú Porubu, Trnkov a Okružnú, tiež pre Benzinol.
Jedinou obživou obyvateľov bolo obrábanie pôdy. Najväčší gazdovia v dedine kedysi obrábali aj 13 ha pôdy, menší gazdovia 2 – 3 ha. Pestovala sa predovšetkým pšenica, raž, jačmeň, ovos a zemiaky.
V decembri 1949 sa vytvoril prípravný výbor pre združenie roľníkov. V roku 1950 tento výbor založil malodružstvo, ktoré malo okolo 20 členov, ktorí spoločne hospodárili do r. 1952. Prvým predsedom družstva bol Ján Fertaľ.
V roku 1959 bolo v obci založené celoobecné JRD. Prvým predsedom bol Ján Pribula, zvolený na zakladajúcej schôdzi, ktorá sa konala 29. januára 1959. JRD Kapušany ako samo- statné družstvo vypracovalo konsolidačný plán, ktorý dôsledne realizovalo. V roku 1972 družstvo už patrilo medzi priemer v okrese Prešov. O rok už družstvo patrilo medzi najväčšie v okrese a obrábalo 2 265 ha pôdy. Takto pokračuje dodnes.
Obec Kapušany je dôležitou železničnou križovatkou na trase Prešov – Bardejov a Prešov – Strážske – Humenné – Medzilaborce.
V roku 1885 sa začala realizácia stavby Prešov – Kapušany – Bardejov a o 8 rokov bola uvedená do prevádzky. V tom roku je postavená i železničná stanica III. kategórie.
Dňa 29. júna 1939 začala výstavba druhej železnice Kapušany – Strážske. Spustená bola o 5 rokov. V roku 1943 bola postavená aj nová železničná stanica. Železnica je tam dodnes a funguje oboma smermi.
Prvé práce na výstavbe Obchodného závodu Benzinol Kapušany sa začali roku 1973. Samotná prevádzka bola zahájená v roku 1978. V rokoch 1980 – 1988 sa v závode stáčali aj motorové oleje. V roku 1991 bola v závode zavedená výroba destilovanej vody. V súčasnosti je však už zrušená.
V čase najväčšieho odbytu 110 000 ton ročne mal závod 135 pracovníkov. V roku 1996 bola vybudovaná nová plniaca lávka pre spodné plnenie s riadiacim systémom Accuload s odsávaním uhľovodíkových pár, čo značne prispelo k zlepšeniu ekológie. Od roku 1997 akciová spoločnosť pristúpila k tranformácii svojej distribučnej siete. Po vstupe maďarskej ropnej spoločnosti MOL do Slovnaftu, sa aj Benzinol zlúčil s akciovou spoločnosťou Slovnaft, a.s. v júli roku 2001.V súčasnosti sa z Kapušian zavážajú čerpacie stanice benzín- mi a naftou takmer na polovici územia Slovenska a počet zamestnancov sa značne zredukoval.
V obci má sídlo aj Aqua exotik – výrobňa krmív pre psov, drobné vtáctvo a vodné živočíchy a výrobňa nanukov Radoma.
V roku 1890 bola v obci prvá rímskokatolícka škola. Táto bola v roku 1900 poštátne- ná. Bola to dvojtriedna škola a prvým štátnym učiteľom bol Andrej Faludy, ktorý vyučoval
v maďarčine do roku 1919. Po jeho odchode sa správcom školy stal L. Schmidt až do roku 1949, kedy bola v dedine založená aj neúplná stredná škola. Národná aj stredná škola pracovali pod jedným riaditeľstvom.
V roku 1960 žiaci dostali prvýkrát učebnice a učebné pomôcky a zároveň bola uzákonená deväťročná školská dochádzka. Základná škola sídlila v budove terajšej materskej školy. Keďže novostavba ešte nemala ukončenú kanalizáciu, 468 žiakov v 17 triedach sa učilo v 6 miestnostiach na 3 smeny od 730 do 2030 hod.
Terajšia základná škola bola daná do prevádzky 15. augusta 1962, a navštevovali ju okrem detí z Kapušian aj žiaci z obcí Lada, Trnkov, Okružná, Šarišská Poruba, Nemcovce, Lipníky, Zimná Studňa, Podhorany, Chmeľovec a Fulianka. Škola mala 680 žiakov a pedagogický zbor tvorilo 28 učiteľov. Základná škola má 5 budov ( dve budovy s triedami, telocvičňa, školská jedáleň a učebne pracovného vyučovania.
Materská škola bola otvorená v roku 1963 v priestoroch bývalej Základnej školy. Učili v nej 3 učiteľky. V tejto budove sídli dodnes.
Prvý lekár prišiel do obce roku 1944. Volal sa Dr. Alexander Balara. Zomrel v roku 1972 na srdcový infarkt. Zubný lekár prišiel do obce o 5 rokov neskôr, prvý pediater v roku 1960.
Zdravotné stredisko bolo dané do prevádzky v roku 1978. V súčasnosti tu sídlia dvaja praktickí lekári, dvaja zubní a dvaja detskí lekári.
V rokoch 1850 a 1873 bola obec postihnutá veľkou epidémiou cholery. Tretia bola v roku 1928 šarlachová epidémia (podľahlo jej 21 ľudí, prevažne deti do 10 rokov). Liečila sa tak, že ľuďom dávali piť močovku alebo olej.
V roku 1968 bola v obci založená Matica Slovenská, ktorá mala 75 členov. V roku 1979 sa po prvý raz predstavil detský divadelný súbor pod vedením Vladimíra Masrnu s hrou „Rozprávka o baraniciach“. V obci fungovalo aj kino, ktoré však ukončilo svoju prevádzku v roku 1990.
V osemdesiatych rokoch sa v Kapušanoch natáčal film „Pásla kone na betóne“ a v roku 1994 aj jeho pokračovanie „... kone na betóne“.
Najstaršia zmienka o farnosti Kapušany je z roku 1332 a ako farár sa spomína Vitus de Kapi. V období reformácie sa kostol sv. Martina dostal do rúk protestantom. Prvým farárom po reformácii bol Ján Jastrabský. V rokoch 1763 – 1785 farnosť spravovali františkáni z Nižnej Šebastovej. Ďalší kňazi boli známi až od roku 1793. Na farskom úrade sa nachádza „ Historiae domus parochiae Kapyiensis“ – farská kronika, ktorá zachytáva udalosti v obci od roku 1913. Písať ju začal farár Július Bednár. Od r. 1913 do r. 1921 je písaná v maďarčine, od r. 1922 až do roku 1947, kedy je v nej posledný záznam, v slovenčine. Po Júliusovi Bednárovi už v písaní kroniky nikto nepokračoval. Nie je známe ani to, prečo Bednár prestal písať kronik v roku 1947, keď v Kapušanoch bol farárom do roku 1952.Okolo roku 1940 bola v areáli kostola postavená kaplnka k úcte Panny Márie.
Dňa 20. mája roku 1990 po páde totality sa v Kapušanoch konali prvé primície Jozefa Mihoka. Ďalšia slávnosť sa konala o 4 roky neskôr. V roku 1992 do obce zavítal Mons. Alojz Tkáč, košický biskup, aby udelil sviatosť birmovania. V auguste 1995 sa na hradnom vrchu koná sv. omša a zároveň je posvätený kríž.
V roku 1991 sa uskutočnilo sčítanie ľudu, domov a bytov. Zistilo sa, že v obci žije 1858 ľudí, z toho 1738 katolíkov. V celej farnosti žije asi 3712 obyvateľov, z toho 2870 katolíkov, 715 evanjelikov, 85 príslušníkov iných cirkví, ostatní sú bez vierovyznania. Do kapušianskej farnosti patria filiálne obce: Lada, Nemcovce, Lipníky, Fulialianka, Šarišská Poruba a Trnkov. Farnosť patrí do dekanátu Prešov.
Pôvodná fara bola postavená v klasicistickom slohu. Bola zbúraná pri výstavbe novej farskej budovy. Ako posledný v nej pôsobil Vincent Kováč. V roku 1940 bola opravená zvonku.
V roku 1980 cirkev odkúpila dom rodiny Šlepeckej, kde bol potom premiestnený farský úrad. Do roku 1990 v ňom sídlil Vincent Kováč a po ňom krátky čas aj Andrej Murenko. Terajšia farská budova bola postavená v rokoch 1991 – 1993.
Kostol stál už pred rokom 1789. Kvôli jeho malým priestorom ho Kapyovci dali zbúrať a postavili nový v roku 1789. Ten bol v rokoch 1796 – 1799 prestavaný. V r. 1858 bol zachvátený požiarom a r. 1888 sa stalo to isté, kedy bol aj zreštaurovaný.
Roku 1923 bol do kostola zakúpený nový orgán. O rok neskôr bola zakúpená krížová cesta. Posviacku vykonal 12. marca 1924 gvardián františkánov z Nižnej Šebastovej Kalixt Biloveský, ktorý viedol aj prvú pobožnosť krížovej cesty.
V novembri 1928 bol do veže inštalovaný nový zvon, ktorý je tam dodnes. Váži 400 kg a jeho cena bola 16 000 korún.
V roku 1931 prebehla úprava interiéru chrámu, zvlášť hlavného oltára. Slávnostná posviacka obnoveného kostola bola 11. septembra 1932. Dňa 22. apríla 1943 sa uskutočnila posviacka obnoveného Božieho hrobu.
Majetkom kostola je i veľká neogotická monštrancia z rokov 1880 – 1890 s postavami apoštolov a drobným členením fiál a veľmi vzácne zlaté cibórium. Pri reštaurácii bola pod kostolom objavená krypta – rodinná hrobka Kapyovcov. Epitaf na katafalku pochádza z roku 1601 a v archíve Kapyovcov v Budapešti je zachovaný aj jeho slovenský preklad:
V roku 1968 za pôsobenia farára Michala Jacka sa konala oprava exteriéru kostola. Bola upravená fasáda, nový medený kryt na ihlan veže a upravené okolie kostola. V tom čase bol zakúpený nový orgán, ktorý je dodnes. Počas pôsobenia Vincenta Kováča boli na elektrický pohon napojené zvony a vymaľovaný interiér chrámu.
V roku 1997 sa začala rekonštrukcia interiéru i exteriéru. Boli odstránené bočné oltáre, hlavný oltár bol kompletne rekonštruovaný. Okrem toho bolo nanovo vybudované presbytórium, osadený pevný obetný stôl z kameňa a položená nová dlažba. Už v roku 1995 bol v kostole rozšírený chór.
Združenie na podporu folklórneho súboru Kapušančan, občianske združenie